Bála som sa dať Bohu všetko
Tam pre mňa Boh pripravil úžasné veci. Zažila som, ako veľmi ma Pán miluje a pochopila, ako veľmi mu na mne záleží, uvedomila som si, že mi všetko odpúšťa. Plakala som. A potom som sa odhodlala, urobila som niečo absolútne nové...
Počas môjho detstva zúril v našej dedine a trochu aj v našej rodine komunizmus. Na prvé sväté prijímanie sme boli v trojtisícovej dedine len dve, a tak sa to odohrávalo v susednej, kde sú síce len dve ulice, ale dostatok nábožných ľudí. To som mala deväť. Modlila som sa každý večer "anjeličku, môj strážničku..." a Boha som si predstavovala asi ako nejakého deduška. Maminka ma každú nedeľu ťahala do kostola, ale tam žiadny deduško nebol a ja som chcela pozerať rozprávky v telke. Neskôr, keď som začala rozmýšľať, zdalo sa mi, že pravdu majú učiteľky, múdre knihy a ocko - radový člen KSČ (inak veľmi dobrý človek). A moja maminka mi pripadala svojou vierou trochu hlúpa.
Po novembri 89 sa pohli ľady, dostali sme nového farára, ľudia sa zobudili a začali sa hrnúť do kostola. V tom húfe ma to zanieslo na pravidelné hodiny náboženstva - to som mala asi 15. Pôvodne som tam chodila kvôli kamoškám, časom z toho boli také neformálne rozhovory o živote a o Bohu. U nášho nového farára som našla rozumom podloženú vieru, presne to som vtedy potrebovala. Ani neviem ako, Boh vymenil moje ateistické postoje za rozumovú vieru. A nebol v tom len rozum, občas som prežívala naozaj veľkú radosť z Božej prítomnosti. Pamätám si ako som sa tešila na birmovku. Že bude zo mňa dospelý kresťan a dostanem Ducha svätého... keď bolo po tom, večer som pri modlitbe plakala. Od radosti. Potom, raz za čas, som bola na nejakých tých mládežníckych akciách, tam to bolo vždy fajn, ale keď som sa vrátila domov, o tri dni bolo po radosti.
Už vtedy mi dochádzalo, že dospelí kresťania majú aj akúsi zodpovednosť- mali by niečo robiť, najlepšie obracať nevercov. A okrem toho musia byť aj perfektným príkladom pre zvyšok sveta. A do toho sa mi akosi nechcelo. Ešte keď sa k tomu občas pridali také myšlienky, že kto veľa dostal od toho sa bude veľa čakať...
Aj keď som vtedy nič nevedela o odovzdaní života Ježišovi, akosi som to cítila, že Boh chce úplne všetko. Hrozne som sa toho bála. Všetko, to znamená, že by som nemala chodiť na diskotéky, lebo Bohu sa to nepáči (nemyslím všeobecne, ale v mojom prípade určite). Dotýkalo sa ma evanjelium, kde treba odťať tú ruku, ktorá ťa privádza ku hriechu. Dobre som to chápala. A prišiel na mňa strach - čo ak sa budem musieť zavrieť niekam do kláštora, čo ak odo mňa bude Boh chcieť niečo za niečo... ?
No, a tak som odmietla dať všetko Bohu a našla som si taký kompromis, jednoducho stal sa zo mňa taký kresťan, akých je fúra. Povedala som si, dobre, tak toto budem robiť podľa Božích prikázaní, ale tento zvyšok tak, ako chcem ja. V nedeľu som bola v kostole, občas som sa modlila, hlavne keď prišiel nejaký obrovský problém, s ktorým som si nevedela poradiť. Potom som sa tešila, aká som úžasne šikovná... Často sa mi zdalo, že neveriaci si viac užijú, párkrát som sa nechala zlákať, najprv len tak trošku, potom viac a ešte viac. No a tým okienkom, čo som si nechala pre seba, tým ku mne prichádzal hriech. Malé okienko sa zväčšovalo.
V podstate som bola dosť zakomplexovaná a stále som sa potrebovala komusi prispôsobovať, len aby som bola ako ostatní, len aby ma ľudia "mali radi".
Sedela som na dvoch stoličkách. Medzi kresťanmi som cítila, že nie som celkom ako oni, každá modlitba mi pripadala hrozne dlhá, v tichu som počula výčitky svedomia. Medzi nekresťanmi som postupne popúšťala z toho, kam už nejdem, a pri tom som bola hrdá na to, že nie som taká úbohá - ja predsa verím v Boha. Táto moja viera mi však nijako nepomáhala.
Uverila som v 15-tich, ale obrátila - teda odvrátila sa od svojho hriešneho života až v júni 1999. Akurát som skončila výšku, celý ten posledný rok som bola dosť v depke. Nevedela som, čo si počnem so svojím životom. Čo budem robiť, kde budem bývať, kam sa zaradím... Občas ma aj napadlo, že by možno nebolo zle vrátiť sa zas k Bohu, tak ako to bolo, keď som uverila. Pred štátnicami som bola v absolútnom strese, zapaľovala som si cigaretky aj keď som nebola závislák a nalievala sa kávou. Po štátniciach, keď všetko dobre dopadlo, som sa trochu odtrhla na oslavách. To len prehĺbilo ten pocit viny voči Bohu. Keď nakoniec došla kamoška s darčekom k promóciám v podobe kurzu Filip, ani som sa nebránila.
Tam pre mňa Boh pripravil úžasné veci. Zažila som, ako veľmi ma Pán miluje a pochopila, ako veľmi mu na mne záleží, uvedomila som si, že mi všetko odpúšťa. Plakala som. A potom som sa odhodlala, urobila som niečo absolútne nové. Vzdala som sa toho svojho okienka. Rozhodla som sa nechať všetko na Ježiša a vyhlásila som Jeho za jediného Pána. Začala som Bohu trošku dôverovať. Jeho láska ma menila.
Depka odišla, Pán mi dal takú vnútornú čistotu a silu. Rekreačné fajčenie skončilo. A aj všetko ostatné. Ježiš menil celé moje myslenie.
Po Filipovi som odišla z Bratislavy domov na stredné Slovensko, urobiť si ešte posledné prázdniny. Samozrejme som začala ohurovať všetkých svojich kamarátov a rodinu - to, čo som zažila bolo úžasné. Vypočuli si ma, ale to bolo všetko. Nikto ma nechápal, na všetko som sa zrazu pozerala úplne inak. Už som si nezapálila, keď sme si boli niekde sadnúť. Zrazu som už nemala chuť prispôsobovať sa ostatným. Pustila som sa do odložených kníh o Bohu, ktoré som pre istotu odsúvala z dosahu. Na Filipovi som dostala všetko - nový život. Po mesiaci mi však začalo niečo chýbať a tá radosť trošku vyprchala, začalo mi byť ťažšie - nemala som totiž okolo seba nikoho, kto by mi rozumel - chýbalo mi spoločenstvo.
Filip sa končil ponukou ísť na ďalšie kurzy, zaujal ma Pavol. Bolo to presne o tom, čo som už dávno vedela, že mám robiť - hovoriť o Bohu. Všetci hovorili - je to najlepší zo všetkých kurzov a okrem evanjelizovania budeme tvrdo pracovať na sebe, a budeme prekvapení sami sebou, čo všetko zvládneme. Chcela som tam ísť. Po mesiaci doma nebolo iné východisko.
Pavol sa nedá opísať. Pavol bol úžasný zážitok s Pánom. Za dva týždne ma Boh totálne preformoval. Zistila som, že sa na neho môžem absolútne spoľahnúť úplne vo všetkom. Vyskúšala som si, že Ježiš robí zázraky aj dnes a dokonca aj pre mňa. Zistila som, že do mňa vložil kopu darov, o ktorých som doteraz vôbec nevedela. Že s ním dokážem úžasné veci... Tvrdý, ale nádherný čas. Odovzdala som do Jeho rúk všetky moje malé aj veľké problémy - potrebovala som sa kdesi zamestnať, zohnať nejaké bývanie a to všetko najlepšie v Bratislave. Boh mi to dal. Asi na druhý deň po Pavlovi som volala domov a maminka mi zvestovala, že mám doma list o prijatí do zamestnania. Zohnalo sa aj nejaké to bývanie, hoci mne sa to veľmi nepozdávalo. Náš nebeský Otec ma aj v tomto rozmaznával - a do konca septembra som sa presťahovala do úplne nádherného bytu a dokonca za veľmi dobrú cenu. Bývam tam doteraz. Pán mi dal a stále dáva priateľov, spoločenstvo, vyučovanie, všetko, o čo prosím. Novú prácu, lásku. A prácu pre neho - kurzy Filip, evanjelizáciu, spoločenstvo KEKAKO. Je ku mne veľmi dobrý a občas mi dovolí byť svedkom Jeho diela a ja sa môžem tešiť, že som sa toho mohla nejako zúčastniť.
Najlepšie na tom je, že žiadnym kurzom sa Jeho dielo nekončí. On ma stále vedie ďalej, stále mi ukazuje a dáva viac.
Vďaka Ti Pane.
Ľuba, Bratislava, duben 2003
Zobrazeno 4218x od 22. 05. 2008
Zpět na úvodní stranu
Hodnoceno 260x, aktuálně 2.54 bodů
Jak Tě svědectví oslovilo? 0 1 2 3 4 5 (5 = nejvíce)|
Chcete-li sponzorovat překlad svědectví "Bála som sa dať Bohu všetko" z češtiny do... |
||
|---|---|---|
| Cena za překlad | Můžete zde: | |
| ...němčiny | 800 Kč | Sponzorovat |
| Proč sponzorovat překlady? | Jak sponzorovat překlady? | |
| Sponzor překladu |
|---|
|
Společenství pro Ježíše Kroměříž Bozipratele@kromeriz.cz |
| Kategorie | |
|---|---|
|
Ostatní (117) Kurz Filip (52) Uzdravení fyzické (36) Okultismus (21) Obrácení (127) Povzbuzení víry (114) Vyslyšení modlitby (61) Boží zásah (154) Uzdravení vztahů v manželství (12) Katolické svědectví (42) Uzdravení vztahů mezi lidmi (15) |
Dary Ducha svatého (36) Osobní zkušenost s Boží láskou (129) Slovensky (26) Uzdravení vnitřní (18) Uzdravení z alkoholismu (8) Satanismus a jeho projevy (10) Osvobození z drogové závislosti (9) Uzdravení z nenávisti vůči lidem (4) Desátek a požehnání v hmotné oblasti (5) Uzdravení z depresí (8) Kurz Alfa (11) |
Pro přidávání diskuzních příspěvků se musíte přihlásit.
Diskuze ke svědectví